Slovenská komenda Jána Zrinského zo Serynu
Pod záštitou Spolku rožmberskej ruže vznikla Slovenská komenda Jána Zrinského zo Serynu, nesúca meno statočného obrancu viery a rytierstva.
Komenda pôsobí na území Slovenskej republiky a pokračuje v odkaze cti, vernosti a služby, ktoré boli vlastné starým rytierom a šľachtickým rodom.
Jej členovia sa aktívne podieľajú na uchovávaní kultúrneho dedičstva, ochrane tradícií a na rytierskom živote v duchu spoločnej rožmberskej myšlienky.
Zemský komtúr
Miroslav Eliáš žije a pracuje vo svojom rodnom meste Šurany na juhu Slovenska, kde sa narodil v roku 1982. Od malička si zamiloval hrady a zámky, k čomu ho doviedli okrem iného aj krásne knihy od známeho fotografa Karola Plicku. Jeho predkovia Eliášoví v 19. storočí pracovali ako panskí sluhovia a kočiši na statku grófa Károlyiho v Jatove, kde bola zároveň hranica panstva s Esterházyovcami. Z toho pramení aj jeho vzťah ku koňom a kôň tvorí aj klenot jeho erbu.
Stredná škola v odbore kuchár – čašník, ho doviedla až k záľube o dejiny gastronómie a renesančnú kuchyňu mal možnosť prezentovať aj v živom vysielaní Telerána v TV Markíza v 2021. Nasledovalo štúdium na katedre ekomuzeológie, ktorú Univerzita Mateja Bela zriadila v UNESCO-vom meste Banská Štiavnica a tam strávil 5 rokov štúdia.
A potom nastalo to, čo ho dodnes charakterizuje: múzejník, historik, modelár, autor viacerých publikácií, zakladateľ a správca Mestského múzea Šurany (od roku 2007). Zameriava sa na dejiny rodného mesta i Slovenska, špeciálne problematike osmansko – tureckej expanzie, dejinám šľachty, hradov a dejinám cukrovarníctva. V roku 2009 realizoval stálu expozíciu Múzea šľachtického rodu Forgách v kaštieli Jelenec. V rokoch 2013 – 2016 bol členom revíznej komisie Zväzu múzeí Slovenska, od 2013 riaditeľ Mestského kultúrneho strediska Šurany. Za zásluhy o propagáciu histórie bol v roku 2015 prijatý za člena Ľubietovského baníckeho a hutníckeho spolku.
Je autorom mnohých publikácií: Pamätný spis k dejinám Šurianskeho hradu (2006), Mestské múzeum Šurany, sprievodca zbierkovým fondom a zborník príspevkov (2010), Forgáchovci – šľachtický rod z Gýmeša (2011), Šuriansky cukrovar (2012) - monografia ocenená v celoštátnej súťaži Slovenská kronika 2014; Šuriansky hrad v archeológii (2013), Zabudnutí hrdinovia protitureckých bojov (2013 a druhé prepracované vydanie 2019) – taktiež ocenená v celoštátnej súťaži Slovenská kronika 2014. Táto kniha slúži niekoľkým skupinám historického šermu na Slovensku pri tvorbe scenárov, napr. združenie TOSTABUR už niekoľko rokov pripravuje rytiersky blok k tejto téme na hrade Devín.
Pamätnica Dobrovoľného hasičského zboru Šurany (2014), spoluautor knihy Pevnosti a opevnenia, vydavateľstvo Dajama (2015), kde sa venoval protitureckej obrane banských miest.
Kniha „Pod zástavou Marsa“, monografia o šurianskom kapitánovi Šimonovi Forgáchovi zo 16. storočia (2016); Hrad Sklabiňa a jeho páni (2017); reprezentatívna kniha Cesta dejinami mesta Šurany zo zbierok Mestského múzea (2018); Biele zlato, katalóg cukrovarníckej zbierky (2021) a najväčšia kniha života – posledné a najnovšie dielo HRAD SKLABIŇA (2022). Okrem toho publikoval samostatné články a štúdie v zborníkoch, monografiách či v časopise Historická revue.
Z iných aktivít hodno spomenúť organizovanie podujatí: 2012 – Festival múzeí Slovenska v Šuranoch, 2016 – Medzinárodný tamburášsky festival pri príležitosti 95. výročia založenia súboru, čo je jedna z odoziev jeho vzťahu k hudbe. V roku 2018 – Múzeum cukru, výstava s celoslovenským záberom ako spustenie pilotného projektu v Kunsthalle Bratislava.
V rokoch 2010 – 2015 spoluorganizátor a koordinátor slávností na hrade Gýmeš – obnova púte na sv. Ignáca. V 2016 sa podieľal na tvorbe veľkého dokumentárneho filmu pre Slovenskú televíziu - Budujeme Slovensko – Cukrovar Šurany. Vystupoval v mnohých televíznych a rozhlasových reláciách, je hosťom besied a prednášok pre žiakov a verejnosť.
Autor viacerých modelov historickej architektúry pre muzeálne expozície v Šuranoch, Banskej Štiavnici, Svodíne a Kežmarku..... Sem – tam namaľuje aj nejaký obraz. Niekoľko rokov viedol hudobný súbor Šurianski tamburáši, príležitostne spoluúčinkuje so súborom Musicantica Slovaca.
Navrhol dve pamätné tabule: Adam Forgách, novozámocký kapitán na kalvária v Nových Zámkoch (2011); Anton Bernolák v šurianskom kostole (2012). Od roku 2017 je hlavným programovým manažérom hradných slávností na hrade Sklabiňa a hradným historikom, na ktorého obnove sa aktívne podieľa, realizoval tu novú expozíciu zameranú na SNP s izbou posledného kastelána (2022). Na tomto hrade okrem iného už 3 roky realizuje podujatie s názvom Chute hradnej kuchyne. Stretnúť ho môžete v Šuranoch, alebo na jeho srdcu blízkom hrade Sklabiňa.